obrázek obrázek obrázek obrázek obrázek obrázek
obrázek obrázek obrázek

5/07/2017

Jonathan-Louis Shareburg

https://town-of-salem.blogspot.cz/2017/05/jonathan-louis-shareburg.html


Přezdívka hráče: Deucalion
Jméno a příjmení: Jonathan-Louis Shareburg
Stav: Ženatý
Rodina:
  • Solomon Cherbourg (*1642 - †1686) – otec
  • Rachelle-Allais Cherbourg (*1647 - †1693) – matka
  • François Cherbourg (*1661) – nevlastný brat
  • Arianne di Cherbourg de Narbonne (*1666) – staršia sestra
  • Henri de Narbonne (*1651) – švagor
  • Philippe de Narbonne (*1692) – synovec
  • Isabelle-Leonor Cherbourg (*/†1669) – staršia sestra
  • Charles Cherbourg (*1675 - † 1686) – mladší brat
  • Mélissa de la Guerrero (*1676) – mladšia sestra, dvojča
  • Francisco de la Guerrero (*1655) – švagor
  • Mathias Cherbourg (*1676) – mladší brat, dvojča
  • Jasmine Melanie Shareburg (*1674) – manželka
  • Howard Connor Silverwood (*1667 - †1693) – švagor
  • Malcolm a Vivien Silverwoodovci - tesťovci
Rasa: Čarodejník
Věk: 21 rokov
Povolaná / kasta: Nižšia šľachta, povolaním bankár a člen mestskej rady.
Náboženské přesvědčení: Hlboko veriaci katolík.
Portrét: Liam Hemsworth

 
https://s13.postimg.org/otr2b00xj/2e1d40660eef9aec08f1de0084700343.jpg

Na pravej ruke večne nosí rukavicu bez palcov z čiernej kože. Skrýva ňou démonské znamenie, ktoré sa mu vypálilo do dlane po tom, čo zabil vlastného brata, aby jeho dušu získal démon a splnil mu želanie. Na ľavom prostredníku nosí veľký prsteň zo zlata a striebra s drahokamami, ktorý sa dedí v rodine vraj už od čias štvrtej križiackej výpravy.



Jonathan je veľmi kontrastná osobnosť s ešte komplikovanejším charakterom, hoci na prvý i druhý pohľad sa jemu samému i ostatným môže zdať, že je v skutočnosti celkom prostý. Vo vnútri je ako jablko, ktoré má nie dve, ale dokonca tri hrubé vrstvy. Na povrchu celý svet nájde zlaté pozlátko, žiarivý príklad správne žijúceho mladého muža, sebestačného a nezávislého bankára s talentom, ktorý vždy ochotne pomôže druhým. Vytvára okolo seba auru štedrého mecenáša, ktorému ide len o dobro mesta. Pod touto kožkou sa však ukrýva zhnitá dužina černejšia ako atrament – to je tá časť Jonathana, ktorá je mu najbližšia, o ktorú nikdy nestál a o ktorej nikto nevie - a pod ňou, tam, kde nájdete jadierka, sú maličké kúsočky svetla. Ich úlohou nie je nič iné ako potrhať tmu v jeho duši, ktorá sa ich za každú cenu snaží zadusiť, aby nad ním získala úplnú kontrolu. Ľudia sú slabí ako plamienok sviečky, a preto je asi len otázkou času, kedy tento súboj vyhrá. Osud ho už od narodenia pokúšal a on neustále iba prehrával, ale chyby sú len záštitou pre to, čo nazývame skúsenosti, a Jonathan sa s každého podobného prešľapu poučil. Život vo vyššej spoločnosti ho naučil arogancii a potrebe rešpektu voči jeho osobe. Keď sa niekoľkokrát ocitnete na dvore veľkého kráľa Slnko, pochopíte, akí sú v skutočnosti ľudia, po čom túžia a ako premýšľajú. Život v bohatstve z neho urobil rozvážneho pragmatika, teda osobu zmýšľajúcu reálne s cieľom efektívnej produktivity. Nikdy nepatril k lenivcom zneužívajúcim bohatstvo na svoje kratochvíle – kvôli režimu v ich domácnosti by to ani nebolo možné. Už od chvíle, kedy ho otec začal zaúčať do umenia peňazí, úverov a bankárstva, sa Jonathan prejavoval ako workoholik. Dokázal pracovať bez prestávky niekoľko hodín, urobil, čo mal a ešte viac. Až keď strávil rok v Španielsku, kde mali Cherbourgovci pobočku, z väčšej časti ho to prešlo. Stále však v sebe má tú svedomitosť. Napriek sociálnemu i finančnému zabezpečeniu rodiny sa musel vôľky-nevôľky naučiť žiť na vlastnú päsť, pretože inak by nič z toho, čo prišlo alebo malo prísť, nevydržal. Život v kruhu mágie mu utvoril názor, že ľudia sú podradná rasa hodná jedine pohŕdania – čo aj robí – a že z bytostí sú to práve čarodejníci, kto je na vrchole tejto druhovej hierarchie. Preto vždy tak ťažko nesie „spravodlivé“ čarodejnícke procesy a následné popravy. Nesúhlasí to s tým, o čom je v srdci presvedčený. Má svoje názory, niektoré sú jeho vlastné, ale väčšina vznikla vplyvom jemu najbližších osôb a niekedy to dosiahlo až nepríjemné rozmery...a všetci vieme, akí sú fanatici. Nebezpeční a taký Jonathan skutočne je. I keď je pravda, že oplýva poddajnou tvrdohlavosťou, čo znamená, že  nie je slepý a dokáže svoje názory prehodnotiť alebo aj obmedzi tak, aby boli správne. Môže by fanatik, ale nie blázon. Výnimku potvrdzujúcu pravidlo tvorí len jeho viera, ktorá sa po bratovej a otcovej smrti stala neotrasiteľnou. Stal sa z neho zapálený katolík opovrhujúci všetkým od puritánstva cez islam až po taoizmus. Nikdy neuveril, že si od démona za bratovu dušu kúpil, čo chcel, a tak všetky šťastné zhody okolností dejúce sa od tej noci považuje za dôkaz toho, že Boh je na jeho strane. A pokiaľ má jeho, ako by mohol prehrať? V matriarchálnom covene hral Jonathan vždy až druhé husle, bol podceňovaný a častokrát aj prehliadaný, s čím sa nikdy nevyrovnal a práve to z neho utvorilo osobu, ktorou je dnes. Túžil mať svoje vlastné miesto pod slnkom, kde by ho ľudia rešpektovali, čo v ňom prebudilo neutíchajúci hlad po moci, za ktorý už zaplatilo niekoľko životov. Je to cena, ktorú bude vždy ochotný zaplatiť, pretože čo je pár vyhasnutých životov oproti nadobudnutej moci? Jakživ svoje činy za týmto činom neoľutoval, pretože ich považuje za správne a najmä spravodlivé vzhľadom k všetkému, čo ho postihlo. Cherbourgovci nikdy v histórii nepatrili k veľkým intrigánom (česť výnimkám) a Jonathana to veru neobišlo. Nemá ten politický cit v pravom slova zmysle, ale v kruhoch, kde majú hlavné slovo ženy, ho otec naučil, ako správne ťahať za nitky, aby bez priameho zapojenia svojej osoby ovplyvnil udalosti vo svoj prospech. Naučil ho, ako pomaly získavať dieliky vplyvu, ktoré na konci dajú obraz moci, a ako si poradiť s nepriateľmi, ktorých moc automaticky plodí. Má dobrú pamäť, a preto si pamätá každú krivdu, ani jednu neberie na ľahkú váhu a je viac ako len isté, že sa jedného dňa pomstí (väčšinou to príliš dlho netrvá). Pri Jonathanovi-Louisovi Shareburgovi by mali ľudia jednať opatrne, pretože je ako nasrdené zviera v klietke – dajte mu, čo chce, a budete mať pokoj (alebo z toho aspoň dočasne budete aj profitovať), ale ak ho podráždite, skočí vám po krku. Hnev mu je cudzí hold sa snaží premýšľať racionálne a našľapovať opatrne, ale každému už raz doska pod nohou zavŕzgala a čím ste v spoločenskom rebríčku vyššie, tým hlasnejšie to počuť. Česť je preňho len spôsob, akým sa zbabelci ospravedlňujú za svoju neschopnosť urobiť nutný akt, ale on je iný. On je schopný takmer čohokoľvek a už len preto by ostatní z neho mali mať rešpekt. Jonathan pohŕda autoritami, ktoré sám považuje za precenené a príliš nafúknuté, aby mohli fungovať. Ak mu zavadzajú, väčšinou ich vyfúkne. Povedať, že je verný niekomu alebo nejakej strane, by mohol byť až prisilný výraz. Mladý bankár sa síce neprikloní tam, odkiaľ fúka vietor, pretože muž, ktorý zmení strany raz, ich môže zmeniť znova, a bez dôveryhodnosti by mohol očakávať už len rýchly pád a tvrdý dopad. Ako by povedal jeho otec: „Občas to nie je o tom stáť za mužom, ktorý z najväčšou pravdepodobnosťou vyhrá. Je to o tom stáť za správnym mužom a uistiť sa, že vyhrá.“ Víchry bitiek a politiky sú totiž nestále, a tak si zvolil túto často brutálnu cestu, ktorá mu buď dá všetko, alebo ho zničí. Neverte mu, nikdy, on totiž vaše tajomstvá a dôveru otočí proti vám, aby z toho mal sám benefit - dokonca ani sľuby a prísahy mu nie sú sväté. Je to nedôverčivý sebec, ktorý je však schopný skoro vyčarovať peniaze zo vzduchu a práve cez tie mince sa snaží získavať ešte viac moci a bohatstva. Ako ho teda charakterizovať? Jonathan-Louis Shareburg je proste politické zviera hladné po moci a pri ceste za svojim cieľom je schopný čohokoľvek. Jeho ambície nemajú hraníc, ale svoje túžby i on sám spoznáva len po kúskoch, a tak ktovie, čo všetko dosiahne?

Zlozvyky: Má tendenciu šúchať si rukavicu alebo otáčať prsteňom, čo robí už takmer automaticky. Bojí sa koní a hadov. Kvôli názoru, že je od ostatných lepší, neustále každého podceňuje, čo môže byť v jeho pozícii dosť nebezpečné. Pre absenciu empatie, ľútosti a typickej morálky mnohokrát nevie odhadnúť ľudí, čo vedie len k ďalšiemu podceňovaniu alebo nepochopeniu ich pravej povahy. Rád klame, desí druhých alebo sa zahráva s ich psychikou. Býva neistý, keď nie je pánom situácie, v ktorej sa nachádza, zbožňuje luxusné veci, čo sa medzi puritánmi moc nepatrí, a zo spánku občas hovorí po francúzsky. Jeho emočné cítenie nie je príliš vyvinuté, dáva prednosť rozumnému premýšľaniu.



Základní schopnosti:
Znalost čarodějných rituálů - teoretická úroveň, slabá praktická
Znalost bylinek
 
Schopnosti navíc:
Telekinéza (vysoká úroveň)
Atmokinéza (stredná úroveň)
Oživovanie mŕtvych (nízka úroveň)

Jonathan hovorí plynule po španielsky, taliansky a anglicky, ale v oboch prípadoch mu v hlase šimrá francúzsky prízvuk, keďže francúzština je jeho rodná reč. Je dobrý v matematike, ekonómii a histórii, taktiež vie dobre strieľať z kuše – s inými zbraňami mu to nejde. Nevie moc dobre tancovať...vlastne je v tom príšerný rovnako ako v jazde na koni. Jeho pokusy o oživenie si na ňom vyberajú svoju daň, z duše neznáša protestantov (a tých je v Novom svete požehnane).



Cherbourgovci nikdy nepatrili k významným rodom, ale zato sa môžu pýšiť príbuzenstvom, akému v Európe nie je páru. Ich príbeh as začína pri vikinských nájazdoch vo Francúzsku, kedy sa Rollo stal prvým vojvodom Normandie, pokračuje cez Viliama Dobyvateľa a vrcholí Henrichom II., zakladateľom dynastie Plantagenetovcov. Svoj pôvod odvádzajú od jeho nemanželského syna Raphaela žijúceho v prístavnom meste Cherbourg, odkiaľ pochádza aj meno tejto vetvy. Tak sa táto rodina stala pokrvne príbuznou s Lancasterovcami, Tudorovcami, Stuartovcami, Kapetovcami, Valoisovcami, Bourbonovcami, Habsburgovcami, Anjouovcami a mnohými ďalšími monarchistickými rodinami, ktoré skrz históriu vládli Európe. Sami Cherbourgovci niesli titul „vojvoda zo Cherbourgu“ a udržali si ho dvesto rokov. Zúčastnili sa tretej, štvrtej, siedmej a ôsmej krížovej výpravy, ale ich osud spečatili až dobré vzťahy s templármi. Filip IV. Pekný, kráľ Francúzska, rád vyvraždil a zadupal do zeme a rodina prišla o všetko. Aby si zachránili aspoň holé životy, utiekli do Kastílie. Keď vypukla storočná vojna, pridali sa na stranu Anglicka, no len čo sa karta začala obracať, prešli na stranu Francúzov, ktorým už aj zostali verní. Nemohli si v Cherbourgu, kde sa vrátili, nárokovať žiadne tituly a zeme, a tak sa z nich stali roľníci a remeselníci. Zlepšenie ich neľahkej situácie nastalo za súmraku dynastie Valois, kedy sa krajina zmietala v náboženských vojnách, ale po Vojne troch Henrichov sa zas vrátili k starému životu. Jonathanov starý otec bol prostým obchodníkom s nábytkom, ale osud chcel, aby ho pozvali na kráľovský dvor, kde pre jedného šľachtica vyrobil prekrásnu posteľ. Tak sa mu podarilo vyšvihnúť až na obchodníka so striebrom, vďaka čomu nesmierne zbohatol a dostal sa do priazne Anny Rakúskej a neskôr priamo aj kráľa Slnko. Keď v roku 1667 zomrel, jeho syn premenil rodinný podnik na banku, ktorá požičiavala peniaze kráľovi a iným vysokým štátnym úradníkom.
 Jonathan-Louis sa narodil 8. mája 1672 vo francúzskom meste Angers v kraji Anjou, kde mala matka rodinu. Svoje druhé meno dostal na počesť Ľudovíta XIV., veľkého rodinného zákazníka. Boli početná rodina – v dobe svojho narodenia mal už o šesť rokov staršiu sestru Ariannu, keď mal tri, narodil sa mu brat Charles a rok nato dvojičky Mélissa a Mathias. Celá ich rodina sa skrz manželstvo s Chevalierovcami, z ktorých pochádzala matka, stala súčasťou veľkého čarodejníckeho covenu, ktorého centrum ležalo práve v Angers, hoci ich vplyv siahal omnoho ďalej. Tento coven však bol postavený na matriarcháte, čo bolo na tú dobu veľmi neobvyklé, a preto skryto mala v rodine väčšie slovo matka než otec, no ich hlboká viera v Boha ich napriek tomu spájala a v tomto duchu vychovali aj svoje deti. Jonathan-Louis vyrastal v prostredí, kde peniaze a magický potenciál znamenali všetko. Jeho rodina sa, odkedy sa dostala do priazne koruny, snažila nadobudnúť politický kapitál a to rôznymi spôsobmi ako napríklad, že mladú Mélisse vydali za španielskeho bankára, čím tam de facto získali pobočku pre svoju banku, alebo že požičiavali správnym ľuďom alebo robili mecenášstvo v tých oblastiach života, kde to práve bolo najnutnejšie. Jonathan to sledoval, zatiaľ čo bol na kraji covenu a vždy veľmi ťažko znášal, že v jeho hierarchii je sestra vysoko nad ním - o to viac na ňu žiarlil a nenávidel ju. Aj on sa chcel na ostatných pozerať zhora, cítiť sa nadradene a rešpektovane. Rozhodol sa, že nič nenechá na náhode a že pokiaľ mi jeho túžby nepadnú do lona, získa ich spolu s otcovým uznaním, hold sa veľmi rýchlo stal jeho obľúbeným synom a taktiež dedičom. Usilovne začal študovať všetko, čo mu Boh dal a čo vytvoril, ale najviac ho bavila matematika, história a umenie, ktorému podľahol vďaka Andrei Pozzovi, umelcovi, ktorého stretol počas svojho ročného pobytu v Ríme, kde sa priúčal bankárstvu. Samozrejme, priúčal sa týmto veciam nielen vo Francúzsku a Taliansku, ale aj napríklad v Španielsku, Portugalsku, Sicílii alebo Nizozemsku. Najrýchlejšie však napredoval v mágii – jeho schopnosti sa zo dňa na deň zlepšovali a mocneli -, lenže to nemohlo nikdy stačiť. Jonathan to pochopil veľmi rýchlo, a preto sa rozhodol, že nie je čas na poctivosť a čestné cestičky k dosiahnutiu cieľa. Rozhodol sa použiť skratku a k tomu mu mal poslúžiť bratov talent na rituály. V jednu noc roku Pána 1686 ho odviedol do nevyužívaných častí ich veľkého domu a prinútil ho, aby vyvolal démona a spútal ho. Až vtedy Jonathan-Louis pochopil, že démoni sú bytosti staršie a mocnejšie, než si myslel. Porušil všetky zákazy a nariadenia ako zo strany covenu, tak aj vlastnej morálky a hodnôt jeho rodiny. Vyrušenie démona neuveriteľne podráždilo a žiadal okamžitú krvavú obetu alebo dušu, ktorú by mohol zožrať. Na druhý deň ráno našli Charlesovo chladné, bezkrvné telo na podlahe, ešte vždy ležiace v kruhu nakreslených rituálnych znamení. Všetci si mysleli, že precenil svoje schopnosti a všetkých to zlomilo – hlavne otca, ktorý si siahol na život, a dokonca aj Jonathana-Louisa, ktorý démona žiadal, aby sa jeho postavenie v spoločnosti zmenilo. V to ráno ale všetko bolo ako vždy, zmenili sa len tri veci: na dlani mu zostala vypálená rana čoby znamenie toho, čo vykonal, a dokonca prišiel o brata a krátko nato aj o otca. Po ňom zdedil banku na pokraji bankrotu, pretože kráľ nebol schopný splácať dlhy, ale dokonca aj finančné záležitosti si vzala do rúk matka...žena. Na Cherbourgovcov padol tieň podozrenia z praktizovania zakázanej čiernej mágie a tak, aby sa ochránili pred covenom, rozhodli sa ujsť. Loďou sa ešte toho istého roku preplavili do New Yorku, kde prežívali štyri roky. Pridali sa k málopočetnému covenu, kde sa do popredia dostal Jonathan čoby jediný muž v rodine. Rozvíjal svoje schopnosti a učil sa všetko, čo sa dalo, ale po tom, čo mesto začalo okrem iného aj vďaka nemu páchnuť čiernou mágiou, pre bezpečnosť sa rozhodli odísť aj odtiaľto. Arianne už mala utekania dosť, a tak sa vrátila do Francúzska, kde sa vydala za nejaké šľachtica, a so sebou vzala aj matku. Niekedy si spolu ešte napíšu, ale inak ho vôbec netrápi osud jeho rodiny. Arianne so synom nech sú vo Francúzsku, Mélissa zase v Španielsku a Mathias, nech je stále stratený a blúdi si po svete. Slobodný Jonathan si pozmenil meno, aby pôsobili domácejšie, výslovnosť zostala rovnaká, len jeho priezvisko sa už nepísalo Cherbourg, ale Shareburg, koniec koncov, severná časť Nového sveta bola plná Angličanov-puritánov nenávidiacich Francúzov a katolíkov. Mladý čarodejník sa rozhodol odísť viac na sever – do Salemu, mesta, kde vraj obyvateľov neustále trápili čarodejnice a iné temné sily. Znelo to lákavo a nebezpečne. Z tej trochy peňazí, čo mu ešte zostali, rozbehol roku 1690 svoje vlastné bankárstvo, vďaka čomu sa rýchlo dostal medzi mestskú elitu ako jeden z najbohatších mužov v okolí...a aj najvplyvnejších. S peniazmi rástla totiž aj jeho moc, ktorú využíval k ďalšiemu mocenskému vzostupu. Označiť ho za jeden z príkladov rozkvitajúceho kapitalizmu by veru nebolo vôbec nesprávne, nenechajte sa totiž pomýliť! Možnože je bankár, ale väčšina jeho peňazí nepochádza z nízkych úrokov či bočného zarábania na nenápadnom okrádaní klientov. Základ jeho bohatstva pochádza z princípu „investovať za cieľom zarobiť.“ Postupom času získal dokonca aj to, čo jeho rodina nemala už od konca rádu templárov – šľachtický titul. Odvtedy sa zameriaval na rozvíjanie svojich schopností a hromadenie bohatstva. Salem má v sebe skrytý potenciál, ale je ťažké ho využiť, keď sú jeho občania až po hlavu ponorený v mori strachu a nenávisti.







Žádné komentáře:

Okomentovat